Slovinské vína

Slovinské víno sa nachádza priamo v srdci európskeho vinohradníctva. Vplyvy z Panónskej nížiny, Štajerska a Jadranského mora robia slovinské víno takým vzrušujúcim. Víno sa v Slovinsku vyrába už od čias Keltov a Ilýrov, dávno predtým, ako Rimania na svojej ceste Európou zaviedli vinič do Francúzska, Španielska a Nemecka. Dnes sa Slovinsko môže pochváliť viac ako 28 000 vinárstvami a pivnicami, ktoré každoročne prinášajú na trh 80 až 90 miliónov litrov vína a obhospodarujú viac ako 22 000 hektárov viníc. 

Takmer 75 % vína vyrobeného v Slovinsku tvoria biele vína, pričom väčšina sa vypije priamo v krajine a ročne sa vyvezie len 6,1 milióna litrov. Väčšina z nich zostáva na Balkáne, ale dobrými odberateľmi slovinských vín sú aj USA a Česká republika.

Vinohradnícke oblasti Slovinska

• Údolie Drávy (Podravje) na severovýchode krajiny
• Jadranské pobrežie (Primorsko)
• Údolie rieky Sávy (Posavje) na juhu krajiny pri hraniciach s Chorvátskom

Úspešné aj bez Ríma - slovinské vinohradníctvo

Na rozdiel od mnohých iných veľkých európskych vinohradníckych regiónov siaha história slovinského vinohradníctva až do predrímskych vplyvov a možno ju vystopovať až ku keltským a ilýrskym kmeňom, ktoré pestovali vinič v 5. až 4. storočí pred naším letopočtom. V stredoveku kresťanská cirkev prostredníctvom kláštorov kontrolovala väčšinu výroby vína v Slovinsku. Za vlády rakúsko-uhorskej monarchie existovalo v regióne niekoľko súkromných vinárstiev, ale po páde cisárstva a vzniku Juhoslávie väčšina z nich zanikla.

V roku 1967 vláda založila PSVVS (Hospodárske združenie pre vinohradníctvo a vinárstvo), ktoré zaviedlo skúšobné postupy na zabezpečenie kvality a vydávalo pečiatky kvality pre vína, ktoré spĺňali normy organizácie. V roku 1991 Slovinsko ako prvá juhoslovanská republika vyhlásilo nezávislosť. Hoci vinársky priemysel, podobne ako iné odvetvia slovinského hospodárstva, zaznamenal po nepokojoch juhoslovanských vojen určitý úpadok, silné väzby regiónu na Západ umožnili rýchly vzostup vinohradníctva. V súčasnosti je slovinský vinársky priemysel najpokročilejším a najrozvinutejším z bývalých juhoslovanských republík a začína sa presadzovať na svetovom trhu s vínom.

Priamo uprostred, a nie len tam - geografia Slovinska

Slovinsko má pestrú geografiu, ktorá ponúka veľké množstvo rôznych mikroklím. Na severe krajina hraničí s Rakúskom, na západe s Talianskom a Jadranským morom. Na východe leží Maďarsko a južnú hranicu tvorí Chorvátsko. Podnebie v Slovinsku je prevažne kontinentálne, s chladnými a suchými zimami a horúcimi letami. V najzápadnejších regiónoch Pobrežia sa prejavuje určitý stredomorský vplyv. Medzi najväčšie hrozby pre vinohradníctvo v regióne patria mrazy na jar, sucho počas vegetačného obdobia a krupobitie v lete.

Mnohé slovinské vinice sa nachádzajú na úpätí Julských Álp a Karavaniek a na Panónskej nížine. Veľký vplyv na vinohradníctvo v príslušných nížinách majú rieky Dráva (Drava) a Sáva (Sava).

Vinohradnícke oblasti - Slovinsko podrobne

Jadranské pobrežie (Primorsko) - prímorský región

Vo vinohradníckom regióne Primorska sa nachádzajú dve najznámejšie a najvýznamnejšie slovinské vinohradnícke oblasti, okresy Gorizia Hilla (Goriška brda) a Koper. Okres Brda hraničí s talianskou vinárskou oblasťou Friuli Venezia Giulia s označením Gorizia Hills Denominazione di origine controllata (DOC). Tento región bol jedným z prvých v Slovinsku, ktorý sa pokúsil získať medzinárodnú reputáciu. V oblasti sa pestujú medzinárodné odrody hrozna Merlot, Cabernet Sauvignon, Chardonnay, Sauvignon blanc, Pinot gris (Sivi Pinot) a Pinot noir (Modri Pinot), ako aj Rebula, Refosco (Refošk) a Friulano. Brda sú najznámejšie bielym vínom Rebula a cuvée Merlot-Cabernet.

Okres Koper na polostrove Istria na pobreží Jadranského mora je najteplejšou vinárskou oblasťou v Slovinsku. V Koperi sa najčastejšie pestujú odrody hrozna Refosco a Malvazija. Oblasť krasovej náhornej plošiny v blízkosti talianskeho mesta Terst je známa vínnym štýlom Teran, veľmi tmavým, vysoko kyslým červeným vínom vyrobeným z hrozna Refosco, ktoré sa pestuje na červených, na železo bohatých pôdach tohto regiónu.

Údolie Vipava sa špecializuje na ľahké, svieže biele vína z miestneho hrozna Pinela a Zelen. K ďalším odrodám hrozna pestovaným v celom litorálskom regióne patria Barbera, Beli Pinot (Beli Burgundec), Cabernet Franc, Cipro, Glera, Klarnica, Laški Rizling, Maločrn, Rumeni Muškat, Syrah a Vitovska Grganja.

Údolie rieky Sáva (Posavje)

Dolnosávska vinohradnícka oblasť (Posavska vinorodna dežela) je jedinou slovinskou vinohradníckou oblasťou, ktorá produkuje viac červeného vína ako bieleho, hoci nie vo veľkom rozsahu. Oblasť sa delí na tri okresy. Okres Bizeljsko-Brežice je známy výrobou šumivého vína a kyslých bielych vín z odrody viniča Rumeni Plavec. Dolnokarniansky okres je známy výrobou vína Cviček, ktoré sa vyrába zo zmesi bieleho a červeného hrozna, najmä odrôd Kraljevina a Žametovka. Okres Biele Kransko je známy výrobou červeného vína z odrôd Modra Frankinja a Rumeni Muškat. Ďalšie odrody hrozna pestované v doline Dolnej Sávy sú Beli Pinot, Cabernet Sauvignon, Chardonnay, Gamay, Modri Pinot, Neuburger, Ranina, Rdeča Zlahtnina, Renski Rizling, Šentlovrenka, Šipon, Sivi Pinot, Tramín a Zweigelt.

Údolie rieky Drávy (Podravje)

Dravská vinohradnícka oblasť (Podravska vinorodna dežela) je najväčšou vinohradníckou oblasťou v Slovinsku a je rozdelená do 7 okresov. Okres Radgona-Kapela bol prvým slovinským vinohradníckym regiónom, v ktorom sa v roku 1852 začalo vyrábať šumivé víno (penina) metódou šampanského. Do okresu Ljutomer-Ormož patrí obec Jeruzalem, ktorá je známa bielym vínom Dišeči Traminec a Ranina. Spolu s okresom Radgona-Kapela a Mariborom sa v okrese Ljutomer-Ormož vyrábajú jedny z najlepších vín v údolí Drávy. Kvalita v okrese Haloze stúpa, ale tento okres, ako aj okresy Prekmurje, Stredoslovenské vrchy a Šmarje-Virštanj, majú len malú produkciu, ktorá sa spotrebuje na miestnej úrovni. Takmer 97 % vína vyrobeného v Dravskej doline je biele víno. Ďalšie odrody viniča, ktoré sa vyskytujú v Dravskej doline, sú Chasselas, Gamay, Kerner, Kraljevina, Muškat Otonel, Portugalka, Ranfol, Rizvanec, Rumeni Muškat, Zeleni Silvanec, Zlahtnina a Zweigelt.

Vinohradníctvo a vinifikácia v Slovinsku

V Slovinsku sa mnohé vinice nachádzajú na svahoch alebo sú rozmiestnené vo forme terás. Pôvodne sa vinič pestoval na spôsob pergoly, aby sa optimalizovala úroda. Zmena dôrazu na výrobu kvalitných vín v Slovinsku však viedla k tomu, že čoraz viac vinohradov sa preorientovalo na pestovanie Guyot. Strmý terén väčšiny vinohradov uprednostňuje ručný zber pred mechanickým.

Slovinsko tradične vyrába skôr jednoodrodové vína ako cuvée, ale výroba cuvée sa zvyšuje. Kým v minulosti sa vína nechávali dozrievať vo veľkých slovinských alebo slavónskych drevených sudoch, dnes sa presadzujú malé a rôzne veľké sudy z francúzskeho a slovinského duba. V regióne Litoral sa červené aj biele vína často podrobujú jablčno-mliečnej fermentácii, hoci v údolí Drávy a Sávy sa táto technika zvyčajne používa len pri výrobe červených vín.

Sladké vína - údolie rieky Drávy je lídrom

V regióne Littoral sa vyrábajú dezertné vína v štýle passito, zatiaľ čo región Brda sa špecializuje na vína Verduc a Pikolit. V údolí Drávy sa vyrábajú botrytizované vína z odrôd Laški Rizling, Renski Rizling a Šipon, klasifikované podľa systému podobného nemeckej klasifikácii vín na základe sladkosti, od Pozna trgatev (Spätlese), Izbor (Auslese) a Jagodni izbor (Beerenauslese) až po Ledeno vino (Eiswein) a Suhi jagodni izbor (Trockenbeerenauslese).